Pohárik na ceruzky zo sadry

Pomaly je čas chystať darčeky pre našich najdrahších.
Pri výrobe pohárika na ceruzky budeme potrebovať:

vyčistený pohár (napríklad od horčice)
sadru a vodu, plus nejakú nádobu, v ktorej sadru rozmiešame a miešadlo.
farby - napr. plagátové, temperové, akrylové (my sme použili plagátové farby)
bezfarebný lak
vhodné oblečenie ;)

1. Pripravíme si umytý pohár a sadru rozrobíme podľa návodu.
2. Pomôžeme dieťaťu naniesť sadru na pohárik (keď sadra začne tuhnúť, bude sa lepiť na prsty a začnú vznikať výstupky a zaujímavá štruktúra povrchu).
3. Necháme poriadne zaschnúť - najlepšie do druhého dňa
4. Dovolíme dieťaťu pomaľovať pohárik podľa vlastnej fantázie. (Môj syn [3r.] použil nepravidelné plochy a bodky kontrastných farieb. Dobre pôsobí ak kontúry zvýrazníme čiernou farbou.)
5. Necháme poriadne vyschnúť a prelakujeme bezfarebným lakom, aby sme farby zafixovali. Ja som použila matný lak v spreji ale rovnako dobre poslúži lesklý alebo polomatný, v čas núdze hoci lak na vlasy.

Hotovo! Potom už stačí darček zabaliť a položiť trebárs pod stromček. Ale o balení zase nabudúce.

Vystrihovaný svietnik

Výroba podobného svietnika je jednoduchá a pre deti zábavná.
Ako na to?

1. Najprv si papier priložíme k poháru a odmeriame plášť - aký veľký papier budeme potrebovať. Vystrihneme.

2. Potom vystrihnutý papier zložíme napoly, znovu napoly a ešte raz na polovicu, až kým nebudeme mať pomerne úzky pásik papiera.

3. Vystrihujeme podobne ako papierové "dečky", alebo snehové vločky. Len musíme dať pozor, aby sme nechali na bokoch neprestrihnuté časti - aby sa nám celé dielo nerozpadlo.

4. Poskladanú "harmoniku" rozložíme... chvíľka napätia... a konečne vidíme, aký vzor sme vystrihli.

5. Plášť opatrne nalepíme okolo pohára.
Nie je nutné dávať veľa lepidla, stačí pás na krajoch. Pri použití väčšieho množstva lepidla sa papier naťahuje a deformuje. (Použila som obyčajné disperzné lepidlo.)

6. Ak použijete vyššie tienidlo než je pohár, môžete ho hore zviazať.

7. Potom už len vložíme dovnútra sviečku a môžme svietiť.
Ak hrozí, že necháte sviečku vyhorieť do konca, je dobré dno pohára odizolovaťnapr. vrstvičkou piesku, aby pohár nepraskol, ak sa teplo príliš priblíži k sklu.

Ako na vinety?

Už sa vám niekedy stalo, že ste chceli využiť zavárací pohárik alebo povedzme fľašu od vína na svoje tvorenie, ale vineta nie a nie pustiť? Väčšinou očakávame, že keď fľašu močíme dosť dlho vo vode, nálepka sa uvoľní sama. Ale niektoré vinety sa tvrdohlavo držia na fľaši napriek akýmkoľvek alchýmiám a urputnej snahe nejako ich odtiaľ dostať.

Už sa nemusíte trápiť, ani takéto tvrdohlavé fľaše rezignovane vyhadzovať. Našla som veľmi jednoduchý spôsob, ako si s nimi poradiť. Presnejšie - našla som návod na blogu Creative Jewish Mom . Samozrejme som ho hneď musela vyskúšať.

 Po slovensky len v jednoduchosti - nálepky, ktorých lepidlo nie je rozpustné vo vode povolia v oleji.
Trvá to trocha dlhšie a trochu sa pri tom zamastíte, ale povolia spoľahlivo a vy môžete mať celkom čistú fľašu alebo pohárik na svoje tvorenie!

Všetko čo potrebujeme je olej (aj použitý), úzka vyššia nádoba
a pohárik, ktorý chceme vyčistiť.

Pohárik necháme odmočiť v oleji.
Ak použijeme dostatočne úzku nádobu, spotreba oleja je naozaj malá.

Vineta postupne povoľuje, priebežne jej "pomáhame".
Trvá to aj viac ako 24 hod, ak nálepka nie je z papiera.

Na záver pohárik/fľašu umyjeme saponátom.
A je to!
Pohárik čistý ligotavý pripravený na použitie.

Skúsenosti:
Vinety, ktoré sa nedajú uvoľniť vodou pustia pomocou oleja.
Podľa druhu etikety (papier, nejaká umelina...) môže trvať dosť dlho (deň-dva), kým sa olej dostane pod celú vinetu.
Pomáha, keď priebežne odliepame uvoľnené časti vinety.

A čo je hlavné, môžeme efektne recyklovať všetky poháriky a fľaše.
Nech sa vám darí!

Domáce farby na sklo

Keď sa začali objavovať farby na sklo, mala som veľkú chuť, vyskúšať si takúto tvorbu so svojim synom. Ale nechcelo sa mi kupovaťpredražené farby kvôli jednej-dvom aktivitám. A tak sme vymysleli domáci spôsob ako si farebne vymaľovať svietniky.

Postačí zmiešať obyčajné (disperzné) lepidlo s farbou. My sme použili prstové farby, ale myslím, že ešte lepšie výsledky by boli napr. s potravinovými farbivami, alebo temperovými, či práškovými vodovkami.

Pripravte si čisté poháriky (my sme mali poháriky od Nutely), lepidlo, farby a toľko mištičiek, koľko farieb chcete použiť.
Do malej misky nalejte trošku lepidla, pridajte farbu a rovnomerne zmiešajte.
Potom už len dáme farby a poháriky k dispozícii dieťaťu a necháme ho tvoriť. My sme nanášali farbu prstami, ale môžete na nanášanie farby použiť štetec, alebo ju natupovať hubkou.
Prirodzene je možné použiť rôzne šablóny, alebo do čerstvého lepidla/farby nasypať nejaké trblietky... fantázii sa medze nekladú.
(Napríklad ako tu: http://www.creativejewishmom.com/2011/11/diy-wine-glass-tea-light-holders-with-doodles.html)

Na záver je dobré zvýrazniť kontúry maľby. My sme použili permanentnú fixku (centropen), ale asi ešte lepšie by držala kresba popisovačom na CD (ak máte).

Tieto svietniky sme maľovali pred 7 rokmi a ešte stále vyzerajú k svetu. Samozrejme umývame len jemne a opatrne, aby sa farba nezošúchala, ale letmý styk s vodou svietniky bez problémov prežijú.

Batika z klovatiny

Princíp tejto techniky je podobný ako pri voskovej batike. Najskôr musíme zatrieť tie časti obrázku, ktoré majú ostať biele. Použila som vo vode rozpustné lepidlo, ktoré sme poznali pod názvom "umělá klovatina".

Ako na to? 

1. Najskôr musíme zatrieť klovatinou všetko, čo má ostať biele. Vzor, aj biely okraj.

2. Počkáme, kým klovatina zaschne.

3. Suchú pohľadnicu zatrieme čiernym tušom. (Môžete použiť aj iné farby, ktoré sa po zaschnutí nerozpúšťajú vo vode.)

4. Znovu počkáme, kým tuš zaschne, aby sa nám obrázok nerozpil. A môžeme pristúpiť ku "kúzlu".

5. Obrázok oplachujeme pod tečúcou vodou, kým sa nevymyje klovatina aj s tušom na nej naneseným. Tým sa odhalia biele miesta.

6. Teraz musíme už len počkať, kým celý náš výtvor vyschne. Aby sa neskrútil, môžeme ho zaťažiť medzi čistými papiermi a vylisovať.

Tentoraz sme "klovatinovou batikou" vyrábali pohľadnice. Ale podobným spôsobom môžete maľovať ľubovoľný obrázok.

Zaujímavé je skombinovať viacero techník. Napríklad nakreslíte obraz ceruzkou, potom nakreslené zatriete klovatinou (to čo má byť čierne necháte voľné). Po úplnom zaschnutí nanesiete na celý obrázok tuš a keď uschne, môžete klovatinu zase zmyť. Ostane nakreslený obraz s čierno-čiernym pozadím. 

Prepletaná pohľadnica

Vzor vzniká prepletaním pásikov farebného papiera cez štrbiny v základe pohľadnice.

Ako na to?

1. Pripravíme si korpus pohľadnice. Je len na vás, či použijete tmavý papier ako ja, alebo obvyklý tvrdý výkres.

2. V pravidelných rozostupoch (napr. 1 cm) si nameriame a vyrežeme štrbiny (s touto časťou by mal pomáhať dospelý).

3. Nastriháme si pásiky farebného papiera...

4. ... a môžeme prepletať. Buď pravidelne, ako na tomto obrázku, alebo v ľubovoľných vzoroch.
(Ak chcete, môžete sa inšpirovať hoci takýmito "geekovskými" vzormi: http://www.minieco.co.uk/geeky-weaves)

Zo zadnej strany vyzerá pohľadnica (takmer) tak isto ako z prednej.

5. Hotovo. Ak chcete, môžete zaistiť okraj pásikov kvapkou lepidla, ale ak ste preplietli pásiky dosť natesno, bude to držať aj bez lepenia.

Nech sa vám darí!

Pohľadnica s vypichovaným vzorom

Ak sa vám nechce trápiť s niťou, alebo uprednostňujete čistý decentný jednofarebný vzor, je tu pre vás ďalšia technika. Vzor môžeme jednoducho povypichovať do hrubšieho papiera (výkresu) ihlou alebo špendlíkom. Prípadne si vyrobíte špeciálny nástroj - pripevníte špendlík na koniec ceruzky, aby sa pri práci pohodlnejšie držal.

Tento pozdrav je v decentnej čisto bielej farbe. Plastický vzor tvoria dierky a výstupky okolo dierok.

Postup:

1. Vzor si predkreslíme zo zadnej strany.

2. Zo zadnej strany takisto ihlou vypichujme dierky husto vedľa seba po línii pripraveného vzoru. 

3. Hotovo, už je treba len vygumovať stopy ceruzky na zadnej strane. Na prednej strane sa vám okolo dierok vytvorili plastické výstupky, ktoré tvoria samotný vzor.

Zadná strana je hladká - len dierkovaná.

Detail zadnej strany

Vyšívaná pohľadnica

Rôzne vzory môžu na pohľadnici vzniknúť pomocou ihly a farebnej nite. Nie je to tak zložité, ako efektne to vyzerá. Ak majú menšie deti rešpekt pred vyšívaním na látke, táto technika pribúda dostatočne rýchlo, aby ich to bavilo.

Ako na to?

1. Vystrihneme si pohľadnicu s rozmerom, aký chceme mať, môže byť skladacia. Farebný papier vystrihnme len o trochu menší (aby vznikli okolo tenké biele okraje).

2. Na zadnú stranu pohľadnice (zvnútra) si nakreslíme ceruzkou línie vzoru a pozdĺž nakreslených čiar vypichujeme ihlou dierky. Teraz môžeme ceruzku vygumovať.

3. Prichytíme farebný obdĺžnik k pohľadnici (napríklad štipcom, alebo trochou lepidla aby sa pri vyšívaní nepohol), navlečieme do ihly farebnú niť podľa vlastného výberu a vyšívame cez obe vrstvy papiera naraz. Niť preťahujeme cez pripravené dierky. Takto sa nám prišije k pohľadnici aj farebný obdĺžnik, takže ho nie je treba lepiť. Len musíme dať pozor, aby sa pri vyšívaní nepohol.

Pohľad zo zadnej strany - zvnútra pozdravu.

4. Zaistíme konce nite uzlíkom a hotovo. (Ak chcete, môžete zadnú stranu zalepiť obdĺžnikom farebého papiera, ale myslím, že takto pôsobí autenticky.

Už len napísať pozdrav a môžeme našim výtvorom potešiť niekoho blízkeho.

Pohľadnice "na misijnú nôtu"

Aj dnes v dobe elektronickej komunikácie poteší pravý papierový pozdrav. O to viac, ak je vlastnoručne vyrobený. A pozdrav vyrobený dieťaťom (vnúčaťom?) dokáže priniesť naozaj veľa radosti.

Tentoraz prinášam zopár techník na domácu výrobu pohľadníc, pri ktorých ma inšpirovali obrázky z misijných oblastí.
(Na fotografiách je len niekoľko ukážok. Detské práce už sa rozišli do sveta, nemám ani ich fotky.)

Vyšívaný obrázok:
(Podrobný postup)

Vypichovaný vzor:
(Podrobný postup)

Tento pozdrav je v decentnej čisto bielej farbe.
Plastický vzor tvoria dierky a výstupky okolo dierok.

Prepletaný vzor:  
(Podrobný postup)

Batika z klovatiny:
(Podrobný postup)

Princíp tejto techniky je podobný ako pri voskovej batike. Najskôr musíme zatrieť tie časti obrázku, ktoré majú ostať biele. Použila som vo vode rozpustné lepidlo, ktoré sme poznali pod názvom "umělá klovatina".

Podrobný postup nájdete tu.


Domorodé vzory v prírodných farbách:

Táto pohľadnica je vytvorená celkom jednoducho.  Na papier v prírodných odtieňoch (sivá, nebielená hnedastá...) kreslíme "mäkké" línie prírodnými odtieňmi fixiek (hnedá, čierna). Ak chceme, aby vzor pôsobil ako africký obrázok, je dôležité, aby boli línie "slobodné", preto je lepšie neopierať si lakeť a predlaktie o stôl, ako sme zvyknutí pri písaní, ale kresliť voľnou rukou.
Alebo je možné použiť geometrický vzor a jasné farby. Záleží len na vás, čo sa vám páči.

Jesenný pozdrav

Jeseň je tak inšpirujúce obdobie. Asi každý sa snaží tvoriť so svojimi deťmi niečo z darov jesene. Vyrábame figúrky z gaštanov, náhrdelníky zo šípok, lesných škriatkov z najrôznejších prírodnín...
A samozrejme využívame rôzne tvary a pestré farby opadaných listov. Existuje nespočetne mnoho rôznych možností na tvorenie z listami. Môžeme ich maľovať, obkresľovať, odtláčať, lepiť, rôzne dotvárať...

Je pekné, keď deti tvoria krásne veci. A ešte krajšie je, keď ich tvoria pre niekoho ďalšieho. Jesennú inšpiráciu môžeme využiť ako príležitosť potešiť niekoľkých (blízkych, či vzdialenejších) ľudí jesenným pozdravom. Je na vás, či pošlete pohľadnicu starým rodičom, strýkovi do zahraničia, alebo ju vhodíte do schránky susedkám, ktorým nikto veľmi nepíše. Určite sa každý poteší.
My sme napríklad vytvorili sadu obrázkov, ktoré sme pozliepali a poslali ako maxipozdrav do detského domova. Vždy nám prišla odpoveď plná vďaky a potešenia.

....................................
Ďalšia inšpirácia z netu:
http://ourhouse.typepad.com/full_circle/2007/10/autumn-trees-cr.html