Výtvarka v kuchyni - maľujeme cviklou

Fascinuje ma farba niektorých kuchynských plodín. A vždy rozmýšľam, ako by sa dali výtvarne využiť. Dnes vám ukážem, ako sme sa zabávali s červenou repou.

Anjel z papierovej ruličky

Ako adventnú dekoráciu sme mali zástup papierových anjelov. U nás to bol adventný kalendár, ale keď sa vám nepodarí urobiť dostatočný počet anjelikov, môže byť z anjelov "len" zaujímavá dekorácia.

Lojové vajíčko

 Minule som písala, ako sme vyrábali "lojové košíčky" pre vtáky. Skúsili sme aj jedno vajíčko. Postup je veľmi podobný.

Kŕmidlo z plastového vedierka

Nahromadili sa nám doma obaly od tvarohu - sú to také sympatické "kýbliky, bolo mi ich ľúto vyhodiť. Dajú sa použiť na všeličo, tentoraz sa podelím o nápad na kŕmidlo.

Vianoce pre vtáčiky

Výroba pochúťok pre vtáčiky sa nám nejako zapáčila. Tentoraz sme vyrábali tukové košíčky a semienkové zápichy. Že čo to je? Tu je návod:

Lojové gule pre vtáčiky

Možno by ste si chceli vyrobiť také tie "guličky", čo zavesíte na strom a vtáky do dookola ozobávajú.

Neviem ako vás, ale mňa už od detstva fascinovala možnosť vyrobiť si vlastné "kvetináčové" krmítka pre vtáky. Skrátka klasika - do kvetináča pripevniť špagátik na zavesenie, zaistiť halúzkou, naplniť zrnkami a zaliať rozpusteným lojom. Potom necháme stuhnúť a zavesíme na konár, aby sa vtáčiky mohli kŕmiť. Vždy som  plánovala, že si raz čosi podobné vyrobím, a vždy môj plán stroskotával na tom, že neviem zohnať loj. Ak som sa o čosi pokúšala s domácou masťou, bola som sklamaná, že sa to v teplejšom počasí (čo je v Bratislave často) topilo a vytekalo.

A tak som sa rozhodla loj nahradiť niečím dostupnejším. Pre začiatok som stavila na istotu a kúpila "stužený pokrmový tuk" a mohli sme sa pustiť do práce.

Stavebnica z domina.

Môj syn sa zabával s dielikmi z domina. Najprv sme hrali vežu: Hráči postavia vežu, z ktorej potom striedavo berú po jednej kocke. Komu stavba spadne, prehral.

Potom si z hranolov staval rôzne stavby. Niekedy na spôsob domina a tešil sa, ako postupne padajú. Inokedy len skúšal, čo všetko sa z toho dá postaviť.

Môžete sa tiež pozrieť a inšpirovať:

Poschodové domino

(Pre ďalšie obrázky si prosím rozkliknite celý článok.)

Zdobíme veľkonočné vajíčka - rozcestník

Vajíčka zdobené servítkovou technikou:
http://letitia-vytvarka.blogspot.com/2012/04/zdobime-vajicka-servitkova-technika.html

Vajíčka zdobené zlupovacími farbami: 
http://letitia-vytvarka.blogspot.com/2012/04/zdobime-vajicka-zlupovacie-farby.html

Bodkované vajčíka

http://letitia-vytvarka.blogspot.com/2012/04/zdobime-vajicka-bodkovane-vajicka.html

Prevzaté nápady: 

Vajíčka farebné pomocou hodvábnej kravaty:
http://www.mommyknows.com/silk-tie-dye-easter-eggs-tutorial/

Zdobíme vajíčka - bodkované vajíčka

Bodkované veľkonočné vajíčka

Najprv si pripravíme jednofarebný podklad. Veľmi efektne vyzerajú bodky na čiernom podklade. Maľovali sme ho obyčajným čiernym tušom.
Farebné vajíčka sme maľovali farbami na keramiku, ktoré sme potom vypálili v kuchynskej rúre pri teplote 160°C. Ale možností je rozhodne viac.

Potom zvolíme vhodné farby a bodkujeme. My sme mali kontúrové farby Petit-touch, ale je možné použiť ľubovoľný typ farby. Napríklad akrylové farby nanášané vatičkou do ucha. :)

Na záver vajíčka opatrne preleštíme tukom (postačia trochu mastné ruky od krému).

Zdobíme vajíčka - zlupovacie farby WindowColor

Vajíčka zdobené zlupovacími farbami: 

Táto technika je náročnejšia na čas, pretože musíme vždy po namaľovaní jednej strany čakať, kým zaschne najprv kontúra, potom výplň.

Pre lepšiu stabilitu pri maľovaní sme si pomohli stojančekmi z kúska rolky od toaletného papiera. Na stojančeku vajíčka aj schli.
Najprv namaľujeme kontúry z jednej strany, necháme vyschnúť aspoň hodinu (zatiaľ môžeme maľovať ďalšie vajíčko). Potom opatrne otočíme a namaľujeme kontúru z druhej strany. Necháme vyschnúť.

Po hodine môžeme vyplniť obrázok farbami. Znova čakáme kým farby vyschnú, aby sme mohli vajíčko otočiť a domaľovať druhú stranu.

Po úplnom zaschnutí farby (po 24 hodinách) sme vajíčka vyšúchali mastnými rukami (použili sme Indulonu, ale dá sa aj stolový olej, alebo kožka od slaniny). To preto, aby sa priľnavé zlupovacie farby nelepili na iné veci, ktorých sa budú dotýkať (napr. na susedné vajíčko).

Zdobíme vajíčka - servítková technika

Vajíčka zdobené servítkovou technikou

Najskôr si pripravíme papierové obrúsky s vhodným vzorom.

Podľa potreby si pripravíme farebný podklad - my sme maľovali podklad na žltom vajíčku obyčajnou temperou. Stačí to, pretože farba sa neskôr zafixuje lakom na dekupáž, ale na hladkom vajíčku sa s temperou ťažšie pracuje. Musíme si dať pozor, aby sme nepretreli to isté miesto viackrát, inak by sa nám  farba zotierala.
Ak budete používať svetlý vzor (napr. biele kvietky na našom zelenom vajíčku), pozadie ešte nemaľujte, aby by vám nepresvitala farba cez bielu servítku. Na hnedé vajíčko si samozrejme môžeme pripraviť biely podklad.

Po zaschnutí podkladu môžeme lepiť jednotlivé vzory zo servítky. (Oddelíme si len vrchnú vrstvu obrúska, vystrihujeme, alebo vytrhávame vzory a lepíme na vajíčko pomocou lepidla na dekupáž. Ak nemáme, dá sa použiť disperzné lepidlo.) Je dobré používať malé kúsky servítky, inak by sa nám na oblom vajíčku obrúsok krčil.
Necháme dobre zaschnúť lepidlo a pretrieme ešte jednou vrstvou laku/lepu.
Teraz je čas domaľovať pozadie, ak ste to neurobili predtým. (Ako my na zelenom vajíčku) Na drsný lak chytá farba lepšie než na hladké vajíčko bez úpravy.

Na záver celú kraslicu ešte raz prelakujeme.

Sezónne obrázky

Pri hľadaní nejakého voľného rámiku pre jarné tvorenie som neplánovane objavila aj dáke "poklady" z dávnej minulosti. Tieto sezónne obrázky sme so synom vyrábali, keď mal cca 2 roky. Teraz už je to veľký mládenec, a na jeho dávnych výtvoroch sa už za ten čas podpísal zub času, ale aj tak som sa rozhodla ukázať vám ich. Možno niekoho inšpirujem.

Na jarný obrázok sme použili farebný podklad a niekoľko vylisovaných kvietkov. Zbierali aj lisovali sme ich  spoločne, kompozíciu uložil mladý samostatne, ja som mu len pomohla naniesť lepidlo.

Podobne jesenný obrázok vznikol z vylisovaných listov. Pôvodne sme urobili viacero obrázkov na stenu, ale dnes som našla už len tento jeden.

V lete sme si vyrobili spomienku na letnú dovolenku. Priniesli sme si zásobu mušličiek, ktoré sme potom prilepili obyčajným disperzným lepidlom na podklad z papiera. Keďže mušličky sú trojrozmerné, obrázok sme nechali bez krycieho sklíčka. Pôsobil pekne priestorovo.
(Vyrábal cca 2-ročný chlapec, pomohla som mu s nanášaním lepidla.)

V druhom rámiku tróni "rohož" pospletaná z listu akejsi palmy, čo nám padla pod ruku. To je už práca pre trochu väčšie deti, povedzme od 4-6 rokov.

Tento obrázok tvoril synak celkom sám. Rozmýšľam, či už mal vôbec rok... Akonáhle udrží dieťa fixku v ruke, môže sa podujať na podobný obrázok.

"Obraz" vznikol tak trochu náhodou. Syn sa mi vkradol k počítaču a páčilo sa mu, ako sa po stlačení klávesy  na obrazovke objavujú písmenká. Aj Enter objavil, takže si vedel urobiť nový riadok.
Jeho výtvor som potom vytlačila a nechala som ho voľne "čmárať" fixkami.
Potom už stačilo len vybrať vhodný výrez a zarámovať. Spomínam si, že nám tento "obraz" dlho zdobil stenu v predsieni. :)

******

A tu sú nejaké kompozície v priestorových rámikoch:

Asi sme maľovali v lete, lebo v odloženom rámiku sa zachovala táto letná kompozícia. Znovu som  použila prepletanú "rohož" z listov palmy (alebo nejakej vodnej šachoriny). Ako podklad slúži kópia akejsi slnečnej piesne (Slnko, slnko, poď na naše líčko?) z detskej knižky ľudových pesničiek.

A tu už máme aktuálny obrázok k predveľkonočnému obdobiu. Pozadie vyrábal syn, keď mal cca 2 roky. Vytrhal jednotlivé tvary, a rozkladal vysušené lupienky kvetov (ja som mu pod ne vždy kvapla lepidlo). Tentoraz sme kvety nelisovali, sú voľne poskrúcané.

******

Želám vám pokojnú prípravu na Veľkú noc a veľa radosti pri tvorení a zdobení svojich príbytkov.
A keď sa vám bude chcieť, nezabudnite sa podeliť o svoje výtvory, nápady, rady, či otázky. Každému komentáru sa poteším.
Letitia.

Fašiangy, čas karnevalov

Pomaly sa rozbieha čas plesov a karnevalov. Možno aj vo vašej škôlke, či škole. Chcem sa pri tej príležitosti podeliť o jednu z našich vydarenejších masiek z minulosti.

Syn si vymyslel, že chce byť vlak. A tak nám neostávalo nič iné, len vymyslieť a vytvoriť masku vlaku. Ocko doniesol z práce obrovskú lepenkovú škatuľu a pustili sme sa spoločne do práce.

Najprv bolo potrebné odrezať jeden roh škatule. Ten sme potom prilepili k škatuli "naopak", takže tvorí vnútorný roh medzi "nosom" a kabínou na rušni. Z dna krabice sme vyrezali tvar spodnej časti kolies. Ale je možné vyrobiť kolesá zvlášť a nalepiť ich na hotový rušeň. Ešte bolo treba vyrezať okienka pre ruky a otvor pre hlavu.

Keď sme mali základný tvar rušňa pripravený, celý sme ho oblepili bielym baliacim papierom (kto chce a má dostatok kvalitnej farby, môže radšej maľovať). Temperovou farbou som potom maľovala "detaily". Počítajte  s naozaj veľkou spotrebou farby. Ja som mala k dispozícii len bežnú školskú sadu temperiek a minula som obe tuby modrej a celú bielu aj čiernu tubu. Možno by sa oplatilo kúpiť väčšie balenie zvoleného odtieňa. Detail železničiarskej značky sme vystrihli z nejakého obrázku.

Ešte sme doplnili komín a papierový zvonček visiaci na oblúku z tvrdého papiera (výkresu). Ako zvonček sme použili pomaľovaný papierový kvetináč. Ak nič podobné nemáte, môžete si ho vyrobiť napr. z rozmočeného papiera (niekedy v budúcnosti sem dám návod, ako na to).
Na prednej strane nemohol chýbať reflektor. Ten sme vyrobili z lepenkového kruhu pomaľovaného žltou farbou s čiernym obvodom.


Syn mal s touto maskou veľký úspech. Vraj mu jedna učiteľka povedala, že ak by bola súťaž o najkrajšiu masku, určite by vyhral. Tak sme mali všetci veľkú radosť. :)

Pokus - Pri akej teplote zamrzne slaná voda?

Každý vie, že v zime posýpame chodníky soľou, aby sa nešmýkalo.  Ak máte chalupu, alebo víkendový dom, určite na zimu vypúšťate vodu z vodovodu a do odtokov tiež nasypete soľ (alebo nalejete nemrznúcu zmes).

Prečo to robíme? Vraj aby voda v rúrke nezamrzla a neroztrhla ju. Ale naozaj soľ pomôže? Urobme si pokus:

Potrebujeme:
Dva plastové poháriky (jednorazové alebo aj normálne), odmerku, teplomer, zápisník a pero, vodu, soľ.

1. Do pohárikov odmeriame rovnaké množstvo vody (my sme dali 1/4 pinty, lebo táto mierka zaujala nášho malého vedca). Môžete si poznačiť hladinu vody, aby ste videli, či voda po zamrznutí zväčšila objem.
2. Do jedného pohárika pridáme za dve lyžičky soli a necháme rozpustiť (vznikol nám nasýtený roztok). Poháriky si označíme, aby sme vedeli, ktorý je ktorý.
3. Vodu v pohárikoch vyložíme na mráz (ak vonku nemrzne, dáme poháriky do mrazničky). Priložíme teplomer, aby sme zmerali teplotu okolitého prostredia.
4. V rôznych časových intervaloch (napr. po hodine) pokus skontrolujeme.
5. Môžeme experimentovať so zmenou teploty, času, objemu vody, množstva pridanej soli a podobne. Môžeme skúsiť pridať do vody niečo iné, napr. cukor, alkohol, jedlú sódu a podobne.

Nezabudnite si podrobne zapisovať priebeh a výsledky pokusu.

Výsledok: 
V poháriku s čistou vodou vznikne po znížení teploty pod 0°C veľmi rýchlo pevný ľad.
V poháriku so slanou vodou sme pozorovali najprv len slabučkú ľadovú škrupinku, po znížení teploty vzniklo niečo ako ľadová drť. Kryštáliky ľadu neboli pevne spojené a dali sa miešať. Keď sme znížili teplotu až na -26°C, obsah pohárika už bol pomerne pevný, ale ešte vždy mal tendenciu trieštiť sa - dokázali sme doň zapichnúť lyžičku.

Vysvetlenie: 
Rozpustená soľ narušuje štruktúru vody, takže molekuly vody po zmrazení netvoria takú pevnú väzbu, pretože tvoria väzbu so soľou. Tým sa znižuje teplota tuhnutia slaného roztoku (slaná voda nemrzne pri 0°C, ale pri nižšej teplote - v laboratórnych podmienkach až pri -20°C). A zároveň aj po zamrznutí slaný roztok netvorí pevný ľad ako čistá voda, ale tvorí zvláštnu zmes kryštálikov soli a vody - takzvaný kryohydrát.

Podrobnejšie vedecké vysvetlenie nájdete napr. v tomto dokumente,
alebo na stránke www.infovek.sk
Tu je ešte jedna zaujímavá stránka v angličtine.

Truhlica na poklady

.

Asi každé dieťa má svoju zbierku pokladov. Alebo svoje "poklady" hneď postráca po dome? Myslím že každý pirát a mnohá princezná ocení štýlovú schránku na drobnosti v podobe truhlice.

Potrebujeme: 
Vlnitú lepenku
Orezávač
Lepidlo na papier (disperzné)
Kúsok drôtika a čierna fixka na dotvorenie.

Postup:
 Tvar plášťa si nakreslíme podľa vlastných predstáv. Dôležité len je, aby sedel rozmer hrán, ktoré budeme lepiť k sebe. Ja som celú prednú, spodnú, zadnú stenu a veko urobila z jedného kusa - dlhého obdĺžnika. Urobila som ho dlhší ako bolo treba a prebytočný kartón som po zlepení krabičky jednoducho odstrihla. Takto som mala istotu, že mi všetky strany sadnú. Bočné steny sú skosené - ale obe zhodné.

Boky (hrany) som povystrihovala do tvaru zubov (ako zrub), takže držali takmer aj bez lepenia. Ale možno by bolo praktickejšie použiť na zlepenie stien kúsok kartónu ako "záplatu". Len musíte trpezlivo držať, kým lepidlo zaschne, alebo si pomôžete kolíčkom na prádlo. Najviac trpezlivosti si vyžaduje zlepenie viečka.
(Pozor na správnu orientáciu lepenky - "rúrky" musia smerovať vodorovne, aby sa vám viečko ľahko ohýbalo a držalo tvar.)

Po dôkladnom zaschnutí môžeme truhlicu dozdobiť podľa vlastných predstáv. Ja som len čiernou fixkou dokreslila nity a kovanie, ale ak chcete, môžete použiť farby, prípadne servítkovú techniku.
Petlicu na zámok som vystrihla z kúska kartónu, očko je vytvarované z drôtu. Konce drôtika som prevliekla dovnútra, zatočila spolu a prelepila ďalším kúskom lepenky.

Truhličku môžete využiť napríklad pri hre - honbe za pokladom. Po celom dome poschovávajte rôzne indície. Keď ich deti nájdu a správne vylúštia, indície ich dovedú k skrýši, kde už bude čakať truhlička naplnená lákavými pokladmi.

Zemiakuliak

Snehu tohto roku moc nieto. Ale môžete si urobiť guľatého kamaráta hoci zo zemiakov.

Aby zemiaky držali na sebe, môžeme ich spojiť pomocou zašpicatenej špajle. Ak je špajla dlhšia ako potrebujeme, jednoducho prebytočnú časť odlomíme.

Ak zemiakuliak nechce stáť, pomôžeme si jednoducho - zrežeme kúsok zo spodnej strany dolného zemiaka, aby vznikla rovná podstava.

Svojho zemiakuliaka si môžete rôzne vyzdobiť. Urobiť mu oči, nos, gombíky, prirobiť ruky, prípadne aj metlu, klobúk napr. z viečka od nápojov a šál...  My sme toho nášho plánovali zase rozobrať, očistiť a uvariť k obedu. Ale zdá sa, že dnes sme to už nestihli. ;-)

Nejako sa u nás zabýval...

Novoročný kvetinový škriatok

alebo: Ako prišlo na svet kvetinové PF so škriatkom Orieškom.

Celé sa to začalo rozbitou miskou. Mala som ju rada a bolo mi ju ľúto vyhodiť. Rozbila sa len na niekoľko väčších kúskov, takže nebol problém ich zlepiť späť. Bude ešte dobrá ako obal na kvety. :)

Ale beda, keď som misku začala zlepovať, nejaké kúsky ešte chýbali. Nevadí, zahráme sa na archeológov reštaurátorov a chýbajúcu časť vymodelujeme zo samotvrdnúcej hmoty.

Dopadlo to zatiaľ takto:

"Zreštaurovaná" miska - ešte pred vytvrdnutím.

 Ale keď už sme mali v ruke samotrvdnúcu hmotu, napadlo mi, že by tá "ranená" miska potrebovala ešte nejaké ochrancu - milého škriatka, čo by jej robil v ťažkých chvíľach spoločnosť.

A tak sme si oddelili ešte trochu modelovacej hmoty a tvorili sme ďalej. Nedávno sme lúpali orechy a celé polovičky orechových škrupín stále čakajú na tvorivé spracovanie. Myslím, že orechové telíčko bude nášmu škriatkovi slušať...

Ešte to chce nejakú čiapočku, vlásky... a škriatok, ktorý bude bývať v našej miske spolu s kvetmi bol hotový. Ak si chcete vyrobiť podobného, tu nájdete podrobný popis.

A keď som ho chcela posadiť do kvetináča, "sám" mi navrhol, aby som mu dala do ruky ceduľku s prianím šťastného nového roka. Asi chcel, aby sme nezabudli na dátum jeho narodenín. ;-)

A už sú všetci spolu.
Vidíte, ako sa usmievajú? ;-)

Ale tulipány ešte zataiľ nechám vonku na balkóne. Vlani som ich vzala do tepla priskoro a nekvitli, mala som len veľa zelených tulipánových listov.

Kvet ako novoročný pozdrav

Chcete niekomu darovať netradičný pozdrav k novému roku? Možno so želaním zdravia...
My sme vytvorili "zdravú" PF-ku z vyrastenej cibule.

Určite sa vám už stalo, že vám cibuľa, ktorú ste kúpili na varenie začala rásť. Nemusíte ju vyhadzovať. Cibuľu jednoducho položte do kvetináča s vlhkou pôdou a po čase môžete zberať čerstvú cibuľovú vňať. Je rovnako chutná a plná vitamínov, ako kúpená mladá cibuľka. Dokonca som presvedčená, že od tej kupovanej vo veľkých obchodoch je rozhodne lepšia.

Ale ako z cibule urobiť novoročný darček? Je to jednoduché, vyrobte jej ceduľku s prianím.

 
Najskôr vystrihneme obdĺžnik (prípadne iný tvar) z tvrdšieho papiera a vyzdobíme ho.
My sme použili červené písmená vystrihnuté z papiera. Nápis sme dozdobili bodkami vycvakanými kancelárskou dierovačkou.

Zo zadnej strany priložíme špajlu (prípadne slamku na pitie) a prilepíme lepiacou páskou.

Zastrčíme do kvetináča s vyklíčenou cibuľou a je hotovo. :)

Alebo možno radšej darujete cibuľky tulipánov? Len pozor, aby už boli pripravené kvitnúť. Ak si nie ste istí, poraďte obdarovanému, aby radšej zatiaľ nechal cibuľky vonku na zime. Inak hrozí, že vyrastú len listy bez kvetov.

A ak by ste  chceli, vašu tabuľku môže držať napríklad takýto kvetinový škriatok. 

Kvetinový škriatok

Vyrobte si pomocníčka kvetinového škriatka. Bude sa starať o vaše kvetinky, kým ste v škole alebo v škôlke. Taký škriatok sa rád rozpráva s rastlinkami a ony potom lepšie rastú. A ktovie, možno sa niekedy prihovorí aj vám... ;)

Budete potrebovať: 
Kúsok drôtu (postačí viazací drôt z kvetinárstva alebo zo železiarstva (Baumax, Hornbach a pod.)
Dve celé polovičky orechovej škrupinky
Kúsok modelovacej hmoty (použili sme samotvrdnúcu hmotu, ale dá sa aj z moduritu a pod. Prípadne použijete jednoduché cesto)
Nepovinne ďalšie prírodniny, špagátik, lep.

Ako postupovať: 
Z drôtu si oddelíme jeden dlhší kúsok - na telo a nohy, druhý kratší - na ruky. Dlhý drôtik v polovici prehneme, čím nám vznikne oblúčik na upevnenie hlavičky.
Kúsok pod oblúčikom pripojíme ruky a omotáme.

Zo samotvrdnúcej hmoty ušúľame guľôčku, ktorú pripevníme na horný oblúčik - to bude hlava.
Ďalší kúsok hmoty vtlačíme do polovičky orecha, vložíme drôtiky a priklopíme druhou polovicou orechovej škrupinky. Modelovacia hmota by mala vypĺňať celý priestor v škrupine. Môžeme pre istotu okraje škrupiny potrieť disperzným lepidlom (Herkules).

Dotvarujeme hlavičku. Z prechádzky sme si priniesli jednu bukvicu, tak sme ju hneď použili na škriatkovu čiapku. Vlasy sme nastrihali z kúska zeleného motúza a prilepili disperzným lepidlom k čiapke.
Oči vyznačíme obyčajnou ceruzkou, môžeme po zaschnutí domaľovať fixkou.

Dotvarujeme škriatkovi ruky a nohy. Dlane sme vytvarovali tak, že sme konce drôtika omotali okolo špajle. Trošku sa pohrajte s vyvážením nôh, aby vám škriatok nepadal a neprevracal sa. Ak by to nešlo, môžete ho upevniť v kvetináči pomocou drôtika, alebo špajle o ktorú sa bude opierať.

Škriatka umiestnime do kvetináča, alebo hoci do takejto machovej krajinky. 

Prípadne ho môžete poslať k niekomu, koho máte radi - aby mu strážil šťastie po celý nový rok.

***

Ak ste sa inšpirovali a budete tiež vyrábať niečo podobné, prosím podeľte sa s nami v komentároch. Chcela by som vidieť vaše dielka, určite sa škriatkovia budú chcieť navzájom zoznámiť!